Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Egypt - pyramídySfinga
Egypt - pyramídyPyramídy
Egypt - pyramídyDovolenka pri mori
 
Oficiálny názov: Egyptská arabská republika
Správne členenie: 26 governorátov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Káhira
Rozloha v km2:1 001 450
Obyvateľstvo:77 505 000 (hustota 75 os. / km2)
Jazyk:arabčina, francúzština, angičtina, berberčina, núbijčina, bedžačtina
Mena:egyptská libra ( 1€ -> cca 8,5 EGP )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Izrael, Líbya, Sudán
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Egypt
 • lastminute Egypt
 • hotely Egypt
 • letenky Egypt
 • doprava Egypt
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

EGYPT

Egypt, závislý na Níle rovnako ako v časoch faraónov, zostáva krajinou podivuhodných kontrastov.

Stará ríša faraónov je miestom jednej z najstarších svetových civilizácií. Dejiny Egypta sa píšu viac ako 5000 rokov. Ale má aj nové zázraky, ako Asuánsku priehradu na Níle. Egypt je mostom medzi Afrikou a Áziou. Pretože má prístup k Stredozemnému aj Červenému moru, bol vždy lákavou korisťou dobyvateľov. Strategický význam Suezského prieplavu postavil r.1956 Egypt do centra svetového diania, keď bol prieplav behom suezskej krízy uzatvorený pre námornú dopravu.

Egypt je krajinou udivujúcich protikladov medzi bohatými a chudobnými, sviežim údolím Nílu a púšťou vôkol, úbohými chatrčami a obrovskými pamiatkami minulosti. Káhira je obrovské preľudnené mesto so 16 mil. obyvateľov. Alexandria na pobreží Stredozemného mora má takmer 4 mil. obyvateľov.

Väčšinu územia krajiny pokrýva púšť

Egyptské územie sa rozkladá v severnej Afrike a čiastočne v Ázii ( Sinajský polostrov) pri pobreží Stredozemného a Červeného mora. Plocha egyptského územia je veľká, ale iba 3% z celkovej rozlohy je poľnohospodárska pôda. Viac ako 50 mil. Egypťanov žije pozdĺž životodárneho Nílu a v niekoľkých oázach roztrúsených v púšti. Zvyšok územia pokrýva púšť. Na západ od Nílu sa nachádza púšť Líbyjská, na východ púšť Arabská, ktorá na juhu prechádza do púšte Núbijskej a na severe sa rozširuje do púšte Sinajského ostrova.

Líbyjská púšť je súčasťou Sahary. Je to plošina pokrytá pieskom, kamením s hlbokými preliačinami v ktorých sú slané jazerá, ale tiež niekoľko oáz (Baharíja, Dachla, Faráfra, al-Chárga a Síwa). Najväčšou púšťou je Katarská preliačina (- 133 m) pod úrovňou neďalekého Stredozemného mora, ľudoprázdna pustatina. Iba niekoľko púštnych ciest vedie k oáze so zastávkami pri studniach, ktoré sú v púšťach takmer posvätné.

Arabská púšť je v podstate skalnatý horský chrbát, ktorý sa tiahne medzi Nílom a Červeným morom. Je to vyprahnuté, neúrodné územie takmer bez vegetácie. Obývané sú iba niektoré zátoky Červeného mora, ktorých obyvatelia sa živia lovom rýb, koralov a tiež rozvíjajúcou sa turistikou. Na priamom skalnatom pobreží sú dva väčšie prístavy - Búr Safádža a Hurgada. V miestach, kde Suezský záliv prechádza do umelého prieplavu, leží významný prístav Suez. Od juhu zo Sudánu zasahuje k Asuánskej priehrade plochá Núbijská púšť, ktorá je taktiež súčasťou Sahary.

Sinajský polostrov sa nachádza medzi dvomi zálivmi Červeného mora – Suezským a Akabským a na severe obmývaný Stredozemným morom. Horský charakter má južný cíp poloostrova s najvyššou horou Katrina (2 637 m). Sinajský polostrov je geograficky súčasťou Ázie a jeho východná hranica s Izraelom bola neraz miestom vojnových konfliktov.

Níl darca života

Níl je najdlhšou riekou sveta meria 6.695 km, dáva Egyptu vodu a s ňou aj život. Níl preteká Egyptom od juhu na sever v dĺžke 1.000 km. Pozdĺž jeho brehov sa tiahne iba 20km široký pruh úrodnej pôdy, od nepamäti každoročne obohacované naplaveninami rozvodňovaného veľtoku, ktorý sa širokou deltou vlieva do Stredozemného mora. V tomto úrodnom pruhu žije 90% všetkých Egypťanov, ktorí sa zaoberajú poľnohospodárstvom, ale tiež zapĺňajú veľké mestá.

Mnohí vidiečania po celý život neopustia rodnú dedinu a rytmus ich života určuje Níl. Dáva vodu poliam, ale tiež prináša choroby. Skôr sa občas životodárne záplavy zmenili na katastrofálne povodne. Hydrografické pomery na dolnom toku Nílu sa však značne zmenili po výstavbe Asuánskej priehrady, dokončenej roku 1970. Za ňou vzniklo jedno z najrozsiahlejších priehradných jazier na svete, ktoré umožňuje zavlažovanie veľkých púštnych oblastí. Široké brehy Nílu sú zelenou záhradou, kde sa pestuje obilie, zelenina, bavlník, cukrová trstina a chovajú domáce zvieratá - kravy, byvoly, ovce, kozy aj ťavy, dodnes spoľahliví nosiči nákladov po púštnych cestách. Na Níle vyrástol rad miest. K najväčším patria najjužnejšie Asuán a Kéna, na začiatku delty sú to Gíza a Káhira, ležiace na protiľahlých brehoch.

Na pobreží Stredozemného mora u ústia ramien Nílu aj umelých kanálov leží niekoľko významných prístavov, z ktorých najvýznamnejšia je starodávna Alexandria a Búr Saíd pri vyústení Suezského prieplavu. Podnebie Egypta je s výnimkou pobrežia Stredozemného mora horúce a púštne. Vnútrozemie má horúce letá a pomerne chladné zimy. Pre Egypt sú príznačné pravidelné a silné vetry. Obávaný je horúci púštny vietor chamsín, vanúci z púšte.

Tisíce rokov histórie Egypta

Pôvodní Egypťania sú starobylý národ, ktorého počiatky siahajú až do 4. tisícročia pred n. l.a ktorý vznikol postupnou asimiláciou a zmiešaním starovekých obyvateľov Afriky a Ázie. Vďaka svojej strategickej polohe na hranici dvoch kontinentov a dvoch vnútrozemských štátov, vďaka Nílu a prírodnej klíme sa stal tento národ jedným z najstarších tvorcov ľudskej civilizácie. Vytvoril už v prvej polovici 4. tisícročia najstaršie štátne útvary na území Horného a Dolného Egypta, ktoré však medzi sebou celé stáročia bojoval. Až ich zjednotením okolo roku 3.000 pred n .l. boli položené základy budúcej slávy Egypta. Vznikla tzv. Stará ríša (2 778 – 2 263) tu sa prejavili po prvý krát najvýraznejšie znaky egyptskej národnej kultúry sústredené ako do náboženských predstáv o posmrtnom živote, tak do veľmi exaktných znalostí geometrie, astronómie a architektúry.

Hlavným mestom bol Memfis, v ktorého blízkosti boli postavené prvé veľké pyramídy. – Džoserova v Sakkare a ďalšie v okolí Gízy. Okolo roku 2500 sa v pyramídach objavujú prvé nápisy. Rozkvet Starej ríše ukončilo dvesto rokov anarchie a vojen, kedy mocnejší ako faraón boli štátni úradníci a veľkňazi. Obdobie Strednej ríše nastalo po zjednotení Egypta a upevnení faraónskej moci. Bolo to obdobie rozkvetu vedy, umenia a veľkých technických stavieb, najmä zavlažovacích kanálov.

Vpád starovekého národa Hyksósov znamenal rozpad jednotnej ríše. Až po sto rokoch bola krajina faraónmi zjednotená a nastalo obdobie Novej ríše (1580-1085). Je to obdobie vlády Ahmosa, Thutmosa, Hatšepsuta, Achnatona a Tutanchamóna s jeho odvážnymi reformami v umení. Posledná dynastia v Novej ríši už musela bojovať s Chetitmi a morskými národmi. Z tých čias pochádzajú archeologické vykopávky z Luxoru a Karnaku (ukrytý Tutanchamónov hrob) a niekoľko chrámov. Hlavným mestom boli Théby. Na konci Novej ríše sa veľkňazi chopili moci a zmocnili sa aj faraónskeho trónu. Bolo to posledné obdobie Starého Egypta. (1085 – 332), kedy sa na tróne striedali líbyjskí, núbijskí, asýrski a perzskí panovníci.

Od Alexandra Veľkého po Britskú nadvládu

Sláva Starého Egypta pohasla roku 332, kedy Egypt dobyl Alexander Veľký, ktorý na pobreží Stredozemného mora založil mesta Alexandriu. Egypt zažil nové obdobie rozmachu pri gréckych Ptolemaiovcoch. Obdobie starovekých dejín bolo zavŕšené rímskou okupáciou a neskôr nadvládou Byzantskej ríše, kedy sa tam usadila monofyzitská forma východného kresťanstva (koptská cirkev). Arabskí moslimovia v rokoch 639 – 641 n. l. začlenili Egypt do svojich strategických plánov, obsadili ho a spravili súčasťou arabsko – islamskej ríše.

Vyše 1.300 rokov arabsko – islamských dejín Egypta je poznamenaných niektorými slávnymi kapitolami. Behom 10. - 12. storočia tu vládla šíitska dynastia Fátimovcov, počas ktorej sa stal Egypt jedným z centier islamskej vzdelanosti a kultúry. Práve chalífa tejto dynastie roku 969 založil nové hlavné mesto al – Káhira (Víťazná). Roku 1517 sa Egypt stal provinciou ambicióznej Osmanskej ríše. V 19. storočí sa stal predmetom imperiálneho súperenia medzi Francúzskom a Britániou, ktorej vplyv nakoniec prevládol.

Roku 1882 zlomili Angličania nacionalistické povstanie Urábího paši, ktorý si želal pre svoju krajinu všestrannú emancipáciu. Najväčšou udalosťou 19. storočia však zrejme bola stavba Suezského prieplavu. Koncesiu na vybudovanie 160 km dlhého prieplavu získal francúzsky inžinier Ferdinand de Lesseps. Po slávnostnom otvorení roku 1876 výťažok z jeho prevádzky patril európskym mocnostiam.

Arabský socializmus

Roku 1922 bol Egypt formálne prehlásený za nezávislý, ale v skutočnosti bol britskou polokolóniou, ktorá ho ovládala hospodársky aj vojensky. Počas 2. svetovej vojny sa západná časť Egypta stala bojiskom medzi britskými vojskami a Rommelovými Afrikakorps. Roku 1952 skupina „Slobodných dôstojníkov“ uskutočnila prevrat a zvrhla kráľovský režim. Roku 1954 sa stal prezidentom Gamál Abd an-Násir. Jedným z jeho kľúčových krokov, bolo znárodnenie Suezského prieplavu, čo viedlo k suezskej kríze .Násir vyhlásil obsiahly program hospodárskych a politických reforiem známy pod názvom „arabský socializmus. Pod štátnu kontrolu uvrhol všetky náboženské inštitúcie, previedol dvojnásobnú agrárnu reformu, vybudoval modernú armádu a zahájil výstavbu mamutej Asuánskej priehrady. Tá vytvára jedno z najväčších jazier na svete – Násirovo jazero.

Násirov nástupca Anvar Sadat zahájil postupný, ale nezvratný odklon od odkazu svojho predchodcu. Vo vojne s Izraelom za navrátenie okupovaného Sinaja si získal uznanie Západu. Po atentáte roku 1981, ktorý uskutočnila fundamentalistická organizácia Džihád, za Sadatom netrúchlil takmer žiadny Egypťan. Sadatov nástupca Husní Mubarak bol obozretnejší. Zlikvidoval niektoré negatívne prejavy spájané so Sadatovou koncepciou „otvorených dverí“ a snažil sa porozumieť všetkým zložkám opozície. Udržiaval uspokojivé vzťahy s Izraelom a postupne dokázal vrátiť krajinu do rozvrátenej rodiny arabských krajín, z ktorej bol v dobe podpisu mierovej dohody medzi Izraelom a Egyptom v Camp Davide exkomunikovaný.

Snaha udržať silný turistický ruch

V krajine sa rozvíja priemysel, ktorý vyrába hliník, železo, oceľ, chemikálie, nástroje na náradie, sklo, textil. Egypt je sebestačný v energetických zdrojoch vďaka uhliu, ktoré sa ťaží na Sinajskom polostrove, a ložiskám plynu a ropy, ktorá stačí na pokrytie potrieb krajiny a časť ide na vývoz. Ďaleko väčším zdrojom príjmov sú poplatky za prejazd Suezským prieplavom. Nakoľko v posledných rokoch klesli príjmy z prieplavu, tento sa rozširuje a prehlbuje, aby ním mohli preplávať aj väčšie lode. Strategická poloha Egypta umožnila krajine získať rozsiahlu medzinárodnú pomoc.

Ale dnes prísna štátna kontrola a regulácia priemyslu odrádza zahraničných investorov, ktorí sú obozretní aj zo strachu z politickej nestability. Krajina potrebuje prilákať zahraničných investorov a zneškodniť militantných islamskych fundamentalistov. Najvážnejším problémom je potreba obmedziť pôrodnosť. Vysoká pôrodnosť a vysoká nezamestnanosť najmä v mestách ako Káhira, ktorá trpí nedostatkom bytov. Súčasní Egypťania sú z 90% Arabi, ktorí vyznávajú islam. Vláda sa snaží potlačiť fundamentalistické hnutie, ale fundamentalisti získavajú nových členov, ktorí v 90. rokoch pripravili o život niekoľko sto ľudí, medzi nimi aj zahraničných turistov. V Egypte žijú okrem Arabov menšiny Núbijcov, Berberov, Arménov a ďalšie národnosti.

Poľnohospodárstvom sa živí väčšina Egypťanov, asi dve tretiny. Z ich práce žil staroveký Egypt a dosiaľ žije aj dnešný Egypt. V okrajových častiach , oázach a polopúštiach žijú beduíni, kočovní Arabi, ktorí sa zaoberajú pastierstvom a chovom tiav. Čoraz viac obyvateľov sa sťahuje do miest, ktoré sľubujú lepšiu obživu.

Veľké mestá majú západný ráz. Káhira je po Tel Avive druhým najväčším vydavateľským centrom Blízkeho východu. Ponúka mnoho televíznych aj rozhlasových programov v mnohých jazykoch. Dôležitý je aj filmový priemysel - filmy sú vyvážané do celého arabského sveta, kde sú veľmi obľúbené. Egypt je centrom jednej z najstarších a najtalentovanejších civilizácií, a preto stále láka návštevníkov z celého sveta, ktorí chcú vidieť jeho pamiatky, chrámy a pyramídy, z ktorých Chufuova ( Cheopsova) bola už v staroveku považovaná za jeden zo siedmych divov sveta. Záujem vzbudzujú aj moderné staviteľské divy - Asuánska priehrada, ale predovšetkým Suezský prieplav, na ktorého prevádzke má záujem celý svet. Vláda vynakladá významnú snahu udržať silný turistický ruch, ktorý je pre krajinu kľúčovým odvetvím

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency