Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Slovinsko
Primorska
 
Oficiálny názov: Slovinská republika
Správne členenie: 210 obvodov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Ľubľana
Rozloha v km2:20 270
Obyvateľstvo:2 054 000 (hustota 101 os. / km2)
Jazyk:slovinčina, srbčina, chorvátčina
Mena:Euro
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 1:00h
Susedia:Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko, Taliansko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas alebo občiansky preukaz
Pozri tiež: • dovolenka Slovinsko
 • lastminute Slovinsko
 • hotely Slovinsko
 • letenky Slovinsko
 • doprava Slovinsko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

SLOVINSKO



Prvý štát bývalej Juhoslávie, ktorý získal nezávislosť, je tiež najbohatší.

Slovinsko, ležiace na juhovýchodnom okraji Álp, bolo prvou z juhoslovanských republík, ktoré roku 1991 vyhlásilo nezávislosť a vystúpilo z mnohonárodnostného balkánskeho štátu.

Napriek tomu, že do odtrhnutej krajiny bola poslaná juhoslovanská federálna armáda, boje netrvali dlho. Roku 1992 bolo Slovinsko oficiálne uznané medzinárodným spoločenstvom ako suverénny štát. Medzi šiestimi republikami bývalej Juhoslávie bolo Slovinsko vždy outsiderom vzhľadom ku svojej polohe, dejinám i obyvateľstvu. Dnes je však štátom najúspešnejším medzi ostatnými bývalými juhoslovanskými republikami a približuje sa úrovňou k Rakúsku a Taliansku.

Malá rozloha, odľahlosť na severozápadnom okraji Juhoslávie a spoločná hranica iba s Chorvátskom, ktoré sa chcelo tiež roku 1991 odtrhnúť predovšetkým od Srbska, uľahčili odpútanie sa od bývalej Juhoslávie, ktoré prebehlo celkom bez problémov, na rozdiel od susedného Chorvátska a Bosny a Hercegoviny, kde čoskoro po vyhlásení nezávislosti vypukla vojna. Slovinsko je druhou najmenšou z bývalých juhoslovanských republík. Rozlohou je veľké ako polovica Švajčiarska a leží na západe Balkánskeho polostrova na hraniciach s Rakúskom, ku ktorému bolo celé storočia pripojené.

V 6. a 7. storočí prišli zo severovýchodu do údolí a hôr medzi Jadranským morom a Dunajom Slovania a usadili sa tu. Po viac ako tisíc rokov od vlády Karola Veľkého až po rozpade Rakúsko – Uhorska bolo Slovinsko najprv súčasťou Rímskej ríše a neskôr habsburskej monarchie. Územie obývané Slovincami sa neskôr rozdelilo na niekoľko historických krajín, ktoré sa postupne stali súčasťou habsburskej ríše. Bolo to Korutánsko, Kransko, Štajersko, Istria, Gorica a Gradišky. Ku koncu 18. storočia začal narastať odpor Slovincov proti národnostnému a politickému útlaku Rakúšanov. K národnému obrodeniu však došlo až o sto rokov neskôr. Roku 1917 bolo Slovinsko jedným zo zakladateľov štátov Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré bolo roku 1929 premenované na Juhosláviu. Roku 1920 muselo Slovinsko po plebiscite odstúpiť časť Korutánska Rakúsku a časť Istrie Taliansku. Roku 1941 bolo územie Slovinska rozdelené medzi Nemecko a Taliansko. Až po 2. svetovej vojne sa opäť stalo súčasťou Juhoslávie.

Krajiny bývalej Juhoslávie:
Chorvátsko, Slovinsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Macedónsko, Srbsko


V referende roku 1990 hlasovala väčšina Slovincov pre nezávislosť. Požadovali, aby Slovinsko vystúpilo z Juhoslovanskej federácie. Vedľa nespokojnosti s komunistickou vládou v Belehrade tu bola aj túžba po nezávislosti a demokracii. Nová slovinská ústava bola vypracovaná podľa vzoru demokratických krajín západnej Európy. Táto malá, ale v mnohých oblastiach úspešná mladá krajina býva u cudzincov zamieňaná (zrejme kôli jednému písmenu v názve) za Slovensko.

Zemepisne patrí Slovinsko skôr k alpským krajinám ako k juhovýchodnej Európe. Na severe vystupujú vápencové chrbty Južných Álp, skalnaté vrcholy Karavánok sa dvíhajú nad ľavým brehom rieky Sávy, zatiaľ čo na pravom brehu sa týčia Julské Alpy s najvyšším vrcholom Triglavom (2 864 m).Hory smerom k juhovýchodu klesajú a pokračujú ako krasové hrebene Dinárskej planiny. Na južnom úpätí slovinských Álp ležia významné strediská turistiky a športu s centrom Bohinjska Bystrica. Najčastejším cieľom sú jazero Bled a horské masívy Triglavu a Planice. Na juhu sa nachádza územie krasu s množstvom povrchových i podzemných javov. K najznámejším patrí rozsiahly systém kvapľových jaskýň u mesta Postojna, ktorý patrí k najväčším turistickým atrakciám Slovinska. Väčšina obyvateľov krajiny žije v údoliach riek, kde sa tiež nachádzajú najväčšie mestá. V hlavnom meste Ľubľani a v druhom najväčšom meste Maribore žije viac ako štvrtina obyvateľov krajiny.

Pod slovinskými Alpami Dolenjsko je hospodárskou oblasťou krajiny. V údoliach riek sa pasie dobytok a pestujú obilniny a okopaniny. Mohutné riečne toky sa využívajú na výrobu elektrickej energie. Priemyselné strediská krajiny sa nachádzajú na priesečníku dopravných ciest z Jadranského pobrežia do Maďarska a zo strednej do juhovýchodnej Európy. Hornatá zalesnená oblasť Gorenjsko je iba riedko obývaná. Nakoľko polovicu územia pokrývajú lesy, je drevo dôležitou surovinou. Krajina má však aj ďalšie prírodné zdroje vrátane uhlia a významného náleziska cinabaritu( rudy ortuti) v Idrii, ktoré patrí k najväčším v Európe. K tomuto bohatstvu sa pridáva aj intenzívny cestovný ruch, tak že Slovinsko je dnes najbohatšie zo všetkých bývalých juhoslovanských republík.

Aj keď strata trhov v susedných krajinách pôsobila Slovinsku na začiatku ťažkosti, podarilo sa postupne posilniť obchodné styky s Európskou úniou, s ktorou podpísalo asociačnú dohodu. Ku koncu roku 1996 sa 68% obchodu uskutočňovalo už s krajinami Európskej únie. Hospodárske zmeny však so sebou priniesli 13% nezamestnanosť. Krajina potrebuje vnútorné investície, ale zároveň sa zdráha sprístupniť svoje bohatstvo cudzincom. Roku 2004 vstúpilo Slovinsko do Európskej únie.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency